Fyzioterapia CF

Cieľom fyzioterapie CF pacienta je zlepšovať a udržiavať kvalitu jeho života udržiavaním priechodnosti dýchacích ciest. Je nevyhnutné, aby bola fyzioterapia ako súčasť komplexnej liečby cystickej fibrózy realizovaná denne a presne podľa odporúčania fyzioterapeuta. Rozsah a formy fyzioterapie sa modifikujú podľa veku pacienta, jeho momentálneho zdravotného stavu a možností, ktoré rodina pacienta má. Ideálna situácia nastáva vo chvíli, keď sa fyzioterapia stane životným štýlom CF pacienta a jeho rodiny.

Náplňou fyzioterapie sú drenážne techniky zamerané na zníženie bronchiálnej obštrukcie, zlepšenie ventilačných parametrov, hygienu horných a dolných dýchacích ciest, ako aj cvičenia zamerané na koordináciu dýchania s pohybmi  končatín a trupu a cvičenia zvyšujúce a udržiavajúce kondíciu CF pacienta.

1. Hygiena horných dýchacích ciest

Preplach nosa (néti) je procedúra, pri ktorej si pacient pomocou nosnej sprchy nalieva sterilný fyziologický roztok do jednej nosnej dierky a po vysmrkaní do druhej. Osmotický tlak fyziologického roztoku umožní odstrániť hlien z nosových dutín a oblasti dychovej štrbiny. Pravidelnou aplikáciou néti sa dosahuje lepšia priechodnosť nosových prieduchov a pozastavenie tvorby adenoidných vegetácií. 

Liečebný účinok polarizovaného svetla sa využíva prostredníctvom bioptronovej lampy pri ožarovaní dutín v oblasti tváre a otvorených úst. 

Loptičková facilitácia – je sústava akupresúrnych bodov pospájaných do dráh na tvári. Cieľom jej aplikácie je uvolnenie napätia hladkej svaloviny dutín, mimických svalov a ich úponov pod pokožkou ako aj zníženie opuchov slizníc v dutinách.

Tvárová gymnastika zachováva pružnosť oronazálnej uzdičky, rozsah pohybu temporomandibulárneho kĺbu, pružnosť mimických svalov a jazyka. Hypertonus jazyka ovplyvňuje funkciu mimického svalstva a dychovej štrbiny. (Máček, Smolíková 2002)

2. Hygiena dolných dýchacích ciest

Inhalačná terapia – pri liečbe cystickej fibrózy sú najčastejšie inhalovanými liečivami mukolytiká, rekombinovaná ľudská DN-áza (Pulmozyme), hypertonický roztok, bronchodilatanciá a antibiotiká. Veľký dôraz sa kladie na nácvik správnej techniky inhalácie, aby bol prienik lieku čo najefektívnejší. V súčasnosti je na trhu nový inhalačný prístroj E-flow, vďaka ktorému sa skrátil čas strávený pri inhaláciách na tretinu

Respiračný handling – je sústava hmatov, polôh  a uchopení dieťaťa  s cieľom vzniku svalového reťazenia, ktoré aktivuje hlboký stabilizačný systém chrbtice a navodí fyziologické dychové pohyby na hrudníku. (Hromádková  2002). Vplyvom gravitácie, hmotnosti dieťaťa a pružnej gumenej podložky vzniká optimálna situácia pre stimulovanie správnej dychovej práce svalov. Uvoľnený sekrét z dýchacích ciest jemne odsávame nazálnou sondou 

Autogénna drenáž (AD) – je cieľavedomá  práca s dychom a dychovými pauzami. Dychová práca sa pohybuje od kľudového dychového objemu až po inspiračný rezervný objem. Počas drenáže sa hlien mobilizuje, zbiera a v záverečnej fáze evakuuje z dýchacích ciest. Výsledkom sú maximálne otvorené a ventilované  periférne dýchacie cesty. (Chevallier 1995)

Aktívny cyklus dychových techník (ACBT) – pozostáva z troch samostatných dychových techník (Pryor, Weber 1998 ) – kontrolované dýchanie, cvičenie na zvýšenie pružnosti hrudníka, technika huffingu. Je vhodný pre pacientov dobre ovládajúcich prácu s dychom. Poskytuje efektívnu a nenamáhavú expektoráciu, relaxáciu, ale aj tvorbu kolaterálnych kanálov v dýchacích cestách.

PEP – systém dýchania – pozitívny výdychový tlak vzniká použitím rezistora – odporu (statického alebo dynamického). Výdychom sa zvýši intrabronchiálny tlak, čím vznikne pozitívny výdychový pretlak. Ten napomáha mobilizovať a priebežne odstraňovať bronchiálnu sekréciu. Ku statickým PEP pomôckam zaraďujeme TheraPep, Pep masku a k dynamickým (oscilujúcim) pomôckam patria v súčasnej dobe Flutter, Acapella, Cornet.

Reflexné dýchanie – je technika, ktorá vychádza z Vojtovho princípu reflexnej lokomócie (Vojta, 1995). Rovnako ako respiračný handling, využíva reflexné dýchanie, ontogenetické princípy vývojovej kineziológie s prihliadnutím na špecifickosť dýchania a pohybové možnosti posturálneho systému.(Smolíková 2002). 

3. Dychová gymnastika

Dynamická dychová gymnastika v sebe zahŕňa prvky respiračnej fyzioterapie a pohybovej aktivity vo vzájomnej harmónii. V relaxovanej polohe tela je vdych – výdych  vykonávaný vždy až na konci pohybu. Vzhľadom k zdravotnému stavu pacienta a jeho fyzickej kondícii je cvičenie spočiatku vedené cez cviky  aktivizujúce malé svalové skupiny a až po ich dokonalom zvládnutí sa pristupuje k cvičeniu veľkých svalových skupín. Neustále je však potrebné mať na pamäti kineziológiu dýchania, neuromuskulárne aspekty dýchania a biomechanické zákonitosti riadenia pohybu. 

4. Koordinácia pohybu s dýchaním

Ak má pacient v domácom prostredí vytvorené vhodné podmienky, môže sa venovať cvičeniam kondičným, korekčným, mobilizačným, strečingovým i vytrvalostným. Vhodným cvičebným náradím je fit-lopta, hrazda, rebrina prípadne stacionárny bicykel. Cvičenie v koordinácii so správnym dýchaním pacienta nevyčerpáva a neunavuje. Naopak, silnie pocit zdravia a dobrej fyzickej kondície. 

5. Športové aktivity

Pri zlepšovaní alebo udržiavaní zdravotného stavu CF pacienta majú nezastupiteľné miesto pravidelné aeróbne športové aktivity (Máček, Smolíková 2002). Dobrá fyzická kondícia pomáha  CF pacientovi ľahšie zvládať bronchopulmonálne infekcie. Skúsený fyzioterapeut dokáže pacientovi na základe výsledkov spirometrického vyšetrenia, saturácie O2, pulznej frekvencie, množstva expektorovaného spúta a  frekvencie kašľa odporúčať optimálny stupeň fyzickej záťaže. 

Submaximálna záťaž je vhodná najmä po prekonaní akútnej infekcie ako dlhodobá a časovo neobmedzená forma fyzickej aktivity. V čase zdravia je vhodná  dlhodobá maximálna záťaž zvyšujúca vytrvalosť. Supramaximálna záťaž sa odporúča krátkodobo v období zdravia a po jej ukončení je nevyhnutné dopriať pacientovi primeraný čas na regeneráciu. Pri správnom dávkovaní môže supramaximálna záťaž výrazne pozitívne ovplyvniť úroveň fyzickej  kondície CF pacienta.

Literatúra

Hromádková a kol. Fyzioterapie, H&H, Praha 2002 

Chevallier Autogenic drainage in Physiotherapy in the treatment of CF, 1995

Máček ,Smolíková Fyzioterapie a pohybová léčba u chronické obstrukční plicní nemoci, Vltavín, Praha 2002

Pryor, Webber Physiotherapy for Respiratory and Cardiac Problems, London, 1998

Vávrová a kol. Cystiká fibróza v praxi, Kreace, Praha 1999

Vojta, Peters Vojtův princip, Grada, Praha, 1995

Reklamy
%d bloggers like this: